Navštíviť
východné pobrežie bez toho, aby aspoň chvíľu nepršalo, je takmer nemožné. Je to
ako ísť do Bretónska za slnečného počasia, ak neprší, proste to nie je skutočné
Bretónsko.
Z Tamatave
na pobreží sme sa presunuli taxi-broussom ešte asi za tri hodiny na sever do
pobrežnej dedinky Mahambo. Už počas cesty bolo zamračené a chvíľami
poprchávalo. Vzduch bol napriek tomu horúci a vlhký. Bujná vegetácia na
okrajoch cesty pripomínala skôr hustý dažďový prales. Keď sme dorazili
a vystúpili z autobusu, začali sme kráčať k plážam asi jeden
a pol kilometra od dediny. Vtom sa spustil obrovský lejak a my sme
utekali pod najbližšiu strechu. Posadili sme na zakrytú terasu školy
a čakali, kým dážď utíchne. Ľudia sa zastavovali okolo nás, čudovali sa,
čo tam robíme, veď len prší, nič viac. Rozhodne boli na dážď viac zvyknutí a vôbec
nechápali, že premoknutý batoh nie je úplne ideálny na cestovanie.
Ako
sme sedeli a počítali dažďové kvapky,
začal sa z diaľky ozývať spev a o chvíľu k nám sa
pred nami objavila skupinka žien s dáždnikmi. Začali spontánne tancovať
a keď videli, že si ich všímame a smejeme sa, bavilo ich to ešte
viac. Ja viem, že cit pre rytmus a tanec je jedno z tradičných klišé
o „Afrike“. Ale tieto ženy boli neskutočné. Smiali sa na plné ústa, tancovali a ako
prišli, tak sa o chvíľu aj stratili a my sme sa za nimi len
neveriacky pozerali.
|
Rybárske člny v Mahambe |
|
Jackfruit (čo slovník do slovenčiny preložil ako tropický ázijský morušovitý strom) |
|
Krájanie na menšie kúsky Jackfruit |
|
Miestne dámy na rybačke |
|
Ovocie z trhu |
|
Vstup k pláži |
|
Pláž |
|
Západ slnka |
|
Bungalowy v Mahambe |
No comments:
Post a Comment