Na
ostrove Maurícius som sa ocitla veľkou náhodou. Najlacnejšia letenka
z Madagaskaru na Réunion bola s prestupom na Mauríciuse, takže som
mala len noc a pol dňa na bleskové „navštívenie“ tohto ostrova s rozprávkovými
plážami. Maurícius je menší ako La Réunion, oba sú od seba vzdialené len 226 km,
čiže let trvá necelých 35 minút. Navzájom sa radi oslovujú ako „sesterské
ostrovy“, no často sa skôr „súrodenecky doťahujú“. Ľudia na Réunion sú podľa
Mauríčanov pomalí a príliš zvyknutí na bohémsky francúzsky život so syrom
a vínom dovezeným z Francúzska a na pomocnú ruku francúzskej vlády. Na
Réunion sa chodí skôr na hory a na Maurícius k prekrásnym plážam. Mauríčania
sú šikovní, vedia sa vynájsť a sú dobrí obchodníci. V Afrike sú často
vyhľadávaní vďaka svojim jazykovým schopnostiam – hovoria po kreolsky,
anglicky, francúzsky a mnohí ovládajú hindí. Môj maurícijský kamarát Akash
bol ženatý s jednou Slovenkou a okrem pár slov po slovensky vedel plynule
po kreolsky, anglicky, francúzsky, hindí a aby toho nebolo málo, tak
ovládal i indický dialekt z oblasti Gujarátu.
Na
oboch otrovoch sa hovorí po kreolsky, podobne ako na ďalších ostrovoch,
napríklad Seychelles. Rozdiel medzi kreolštinou na Réunion a na Maurície nie
je údajne väčší ako medzi češtinou a slovenčinou. Maurícius má spletitú
históriu, ako prví sa sem už v stredoveku dostali Arabi, potom Portugalci.
Ostrov bol od 1638 holandskou kolóniou, potom francúzskou, anglickou, až kým
v roku 1968 nezískal samostatnosť. Maurícius nemá oficiálny jazyk. Bežne
sa používa kreolština, v oficiálnom styku v písanej forme skôr
angličtina a v hovorenej forme francúzština. Rádio je buď vo
francúzštine alebo kreolštine a v škole tiež hovoríte jedným
z oboch jazykov, ale písomné testy sú v angličtine. Bola som ohromená
multilingválnosťou tejto krajiny. Podobne vyzerali aj naše rozhovory
s Akashom – neustále sme skákali z francúzštiny do a angličtiny.
A do toho, aby ma pobavil, zamiešal do rozhovoru slovo po slovensky, na ktoré
si v tom momente náhodou spomenul.
Kultúra
Maurícia je veľmi ovplyvnená indickou kultúrou, vidieť to predovšetkým
v náboženstve a v kuchyni. Po osamostatnení začala silná vlna
imigrácie z Indie, pretože Indi mali reputáciu dobrých obchodníkov
a vláda chcela posilniť ekonomiku krajiny. Hoci je ostrov malý, okrem
cestovného turizmu žijú z pestovania cukrovej trstiny a čaju „Bois Chéri“,
na pobreží sa odsoľujú slanú morskú vodu a k tomu všetkému sa im
podarilo vybudovať celkom silný textilný priemysel a finančný sektor.
Indické
reštaurácie vidieť na každom kroku. Obyvatelia indického pôvodu sú prevažne
hinduisti (50 percent), kresťania tvoria asi 30 percent populácie. Hinduistické
chrámy sú skryté vo vnútrozemí medzi kopcami a plantážami cukrovej
trstiny.
Najvyššia
hora na Mauríciu má len 828 m, čiže neporovnateľne nižšia ako na Réunion. No pláže
sú tak nádherné, že krajšie som vo svojom živote naozaj nikde nevidela.
S priezračnou belasou vodou v koralových zálivoch...
Maurícius
však zostáva pomerne drahou destináciu a neviem, koľko bag-packerov ako ja
tam ročne podobnou náhodou zavíta.
|
Pláž vo Flic en Flac. |
|
Získavanie soli z morskej vody. |
|
Výhľady z Chamarel na pobrežie. |
|
Hinduistické sochy a chrámy pri posvätnom jazere Grand Bassin. |
|
Hinduistický chrám s kreolskými motívmi. |
|
Čajovníkové plantáže v Bois Chéri, |
|
Pláž v Blue Bay. |
|
Domáci majú radi pikniky na pláži. |
|
Červené stromy kvitnú v decembri a sú symbolom Vianoc. |
|
Rozprávkové pláźe z lietadla. |
No comments:
Post a Comment